Časť trinásta – …a sme doma!

Po dlhšej odmlke som späť. A rovno vám napíšem, že v tejto časti budem opisovať naše prvé dni so Sabínkou…


Ako to už v rodinách po príchode nového človiečika býva, zavolala som si na prvé dni po príchode z nemocnice na pomoc mamu. Veď kto iný je skúsenejší ak nie ona? Vychovala predsa tri deti, má už dve vnúčatá, tak do tretice to dá. Teraz by som to už spravila inak. 
Niežeby som mamu nechcela volať ale aspoň jeden deň by sme si užili iba my traja. Môj strach, že čo si ja s tým malým stvorením sama doma počnem, bol však taký veľký, že mama prišla ešte v deň ako nás prepustili. Od prvého momentu mi pomáhala ale videla som, že už tiež nemá takú istotu pri starostlivosti o novorodenca. Kúpala vraj naposledy mňa :D. Neskôr som tiež dospela k názoru, že mamy a iné pomocnice vám nemajú prísť pomáhať s bábätkom. To predsa zvládnete aj vy. V pôrodnici to za vás tiež nikto neurobil. Vy potrebujete navariť a upratať. A do toho sa tieto vaše pomocníčky tiež určite s radosťou pustia. A že sme boli pohodlní, po mame prišla ešte svokra a po svokre moja teta na pomoc :D.


Ešte v nemocnici som si dohodla aj stretnutie s laktačnou poradkyňou, ktorá prišla na ďalší deň ku nám domov. Volala som ju kvôli tomu nespustenému mlieku, čo sa medzičasom už stihlo spustiť ale aj tak som mala na ňu nejaké otázky. K jej návšteve poviem len tri veci: 

1. Super, že prišla, poradila mi, zhodnotila, či je všetko s kojením v poriadku, upokojila ma,

2. Zoberte si z rád týchto poradkýň čo sa vám páči, nie všetko, čo povedia musí byť pre vás písmo sväté. Na čo narážam? Nemyslím, si, že dávať bábätku cumlík spôsobí, že nastanú problémy s kojením, a že mám kojiť do 2,5 roka. Ale to je môj názor, ktorý sa mi aj potvrdil,

3. Tieto ženy ovládajú aj nastavenie nosiča či uviazanie šatky. Využite to!…Mne sa otvorili úplne nové možnosti, keďže som zrazu mala voľné ruky.

Okrem iného sme pomaly začali chápať, čo sestrička v pôrodnici myslela tým, že máme temperamentné bábätko. Noci sa zmenili na bdenie a nosenie na rukách, uspávanie trvalo aj vyše hodiny a kúpanie pripomínalo krotenie divej zveri. Jediné, čo sa nám dodnes podarilo zvrátiť, je kúpanie. Všetci nás ubezpečovali, že to, že plače je iba dočasné, a že postupom času sa jej kúpanie začne páčiť. Trvalo však pár dní či týždňov kým sme prišli na to, prečo. Jednoducho bola hladná. Aj keď všetci krútili hlavami, že ju nemôžeme kúpať najedenú lebo jej bude zle a blá blá blá…Nikdy sa nám nepogrckala a začalo sa jej kúpanie páčiť.

Sabínka sa narodila v najväčších horúčavách v lete v roku 2018, a tak bolo veľmi náročné ísť s ňou von na prechádzku. Dokým sme sa ráno vychystali, bolo 9 hodín preč a vonku už pieklo slnko na plné pecky a pieklo až do ôsmej večer, kedy sme už Sabínku ukladali spať. Myslím, že prvýkrát sme s ňou boli vonku na tretí deň od prepustenia z nemocnice. Na polhodinku. Veď už ma išiel doma šľak trafiť, naozaj. A hneď ako horúčavy odozneli, začali sme brázdiť ulice Bratislavy. Ako trojtýždňovú som ju prvýkrát zobrala do MHD-čky a odvtedy sa už dostaneme všade!

Život sa nám rozhodne obrátil naruby. Ja som bola „uväznená“ doma, musela som do seba liať hektolitre tekutín, vyrovnať sa s nedostatkom spánku a neustálou potrebou jesť niečo sladké. So žiadnou z vymenovaných vecí som sa dodnes nezmierila :D. Ale nevadí, človek je tvor silný a časom si zvykne takmer na všetko. A tak to bolo aj u nás. Našli sme si nejaký systém, podelili sme si starostlivosť o domácnosť a o Domka a Harvey mi prvé týždne veľmi pomáhal, takže sme to zvládli. Ale nemyslite si, veľakrát som si aj poplakala, keď som už nevedela prečo to moje dieťa stále plače a prečo sa stále v noci budí (čo robí dodnes ou jé). Takže nevešajte hlavu, šestonedelie je vraj výnimočné obdobie v živote každej ženy, snažte sa užiť si čo najviac bábätko a každú voľnú chvíľu využite na oddych. Naozaj!…Keby som ja vedela, že to dieťa bude časom spať menej a menej (aj v noci)…Tak sa milé čerstvé mamy a otcovia držte!

Časť dvanásta – povinná výbava

V tejto časti sa trošku vrátim späť v mojom príbehu, pretože si myslím, že nie som jediná, ktorá má zmätok v tom, čo si so sebou zobrať do pôrodnice. Na internete je kopec návodov, dokonca hotových „zbalených tašiek“, ktoré si jedným kliknutím zakúpite ale či všetok ten obsah aj zužitkujete je na zváženie. Preto si myslím, že by sa budúcim mamičkám mohli zísť aj moje tipy. Na úvod ešte upozorním, že ak nie si budúca mamička alebo otecko, túto časť asi preskoč :). Tak a teraz poďme na to.

Pokračovať v čítaní

Časť jedenásta – prvýkrát spolu

Po preložení na tú slávnu nadštandardnú izbu ma prišiel navštíviť ešte Harvey a sestričku sme poprosili, aby nám doniesla ukázať aj Sabínku. Neplánovali mi ju ešte nechať lebo som bola ešte dosť slabá. Aj mi bolo čudné, že sa ma spýtala, či si trúfam. Ale až potom som pochopila…Joj, mala som ja do rána ešte veru počkať…No ale nejdem predbiehať…

Pokračovať v čítaní

Časť deviata – pôrod alebo párty pokračuje

Hneď na úvod tohto pokračovania vás musím upozorniť, že ak sa vám predošlá časť zdala trochu intímna, tak túto ani nečítajte :D. Ako som už minule začala, prijali ma do nemocnice, že teda asi to bude pôrod… Stála som teda na chodbe urgentného príjmu v nočnej košeli s kufrom v ruke a čakala som na sestričku, ktorá ma mala odviesť do pôrodnice (či ako sa volá to oddelenie už ani neviem :D). Zaviedla ma k nejakej doktorke, ktorá začala spisovať papiere o mene dieťaťa a ešte nejaké byrokratické záležitosti a potom ma napojili na monitor, ktorý zachytával kontrakcie aj srdiečko bábätka…

Pokračovať v čítaní

Časť ôsma – pôrod alebo párty začína

Po tých dlhých, pre mňa nekonečných 9 mesiacoch a nosení tých 16 kíl radosti sa už pomaly ale isto blížilo svetlo na konci tunela. Telefón zrazu zvonil častejšie s otázkou: “Už?”, rovnako keď som niekomu volala ja, ozvalo sa na druhom konci: “Už?” a keď som odpovedala “Nie”, vzápätí nasledovala predpoveď termínu pôrodu. Tipy sa však pomaly míňali a pôrod stále nikde. Na kontrole v nemocnici to tiež videli ešte na dlho, a tak som sa objednala 4 dni pred plánovaným pôrodom ešte ku kaderníčke, že teda urobím si radosť lebo bohvie, kedy sa k nej nabližšie dostanem. Ó akú veľkú pravdu som mala!… Upozorňujem, že táto časť bude obsahovať pár intímnych detailov, ktoré nemusia byť každému oku lahodiace…

Pokračovať v čítaní

Časť šiesta – kočík

Ako som minule sľúbila, v tejto časti budem písať o tom, čo všetko bolo potrebné pred príchodom bábätka zaobstarať. Teda, to bol pôvodný plán. Avšak keď som začala písať o kočíku, zistila som, že je toho toľko veľa, že sa v tejto časti budem venovať iba jemu a nabudúce zhrniem ostatné vecičky. Ja ako matka-prvorodička som raz mala veľa informácií, raz málo, a aj preto by som sa teraz pri niektorých veciach rozhodla inak. Vás však chcem tejto chyby ušetriť, a preto nebudem zahmlievať a napíšem vám ako sa veci mali a majú, popíšem moje skúsenosti a tie najlepšie pecky vám hodím do sekcie „Tipy na dobré vychytávky“.

Pokračovať v čítaní

Časť piata – tretí trimester

Posledná fáza tehotenstva zväčša preverí aj silné povahy. Ja som si myslela, že som silná, (veď mi pribudlo 16 kíl) ale prišli srandy ako chodenie na záchod 2x v noci (a ani nahováranie si v posteli, že to vydržím do rána nepomáhalo), a keď už som na ten záchod išla, zistila som, že moje ruky sa asi strojnásobili. Cez deň sa síce vždy vrátili do takmer pôvodného stavu, no aj tak to bolo veľmi nepríjemné. Obrúčku som nevedela dať dole žiadnym z youtube-ových návodov, a tak som si to s ňou nakoniec aj odrodila.

Pokračovať v čítaní

Časť štvrtá – rob, čo chceš alebo druhý trimester

Druhý trimester sa nazýva aj najlepším. Tie, ktoré sa v prvom trimestri často pozerali do záchodovej misy, by sa už mali cítiť lepšie, malo by vám opäť začať chutiť jesť, ak sa rozhodnete cestovať, tak tento trimester je ten správny a mali by ste si naplno užívať svoje rastúce bruško. 

Pokračovať v čítaní