Ako som minule sľúbila, v tejto časti budem písať o tom, čo všetko bolo potrebné pred príchodom bábätka zaobstarať. Teda, to bol pôvodný plán. Avšak keď som začala písať o kočíku, zistila som, že je toho toľko veľa, že sa v tejto časti budem venovať iba jemu a nabudúce zhrniem ostatné vecičky. Ja ako matka-prvorodička som raz mala veľa informácií, raz málo, a aj preto by som sa teraz pri niektorých veciach rozhodla inak. Vás však chcem tejto chyby ušetriť, a preto nebudem zahmlievať a napíšem vám ako sa veci mali a majú, popíšem moje skúsenosti a tie najlepšie pecky vám hodím do sekcie „Tipy na dobré vychytávky“.

Posledná fáza tehotenstva zväčša preverí aj silné povahy. Ja som si myslela, že som silná, (veď mi pribudlo 16 kíl) ale prišli srandy ako chodenie na záchod 2x v noci (a ani nahováranie si v posteli, že to vydržím do rána nepomáhalo), a keď už som na ten záchod išla, zistila som, že moje ruky sa asi strojnásobili. Cez deň sa síce vždy vrátili do takmer pôvodného stavu, no aj tak to bolo veľmi nepríjemné. Obrúčku som nevedela dať dole žiadnym z youtube-ových návodov, a tak som si to s ňou nakoniec aj odrodila.

Druhý trimester sa nazýva aj najlepším. Tie, ktoré sa v prvom trimestri často pozerali do záchodovej misy, by sa už mali cítiť lepšie, malo by vám opäť začať chutiť jesť, ak sa rozhodnete cestovať, tak tento trimester je ten správny a mali by ste si naplno užívať svoje rastúce bruško. 

Pár týždňov som naozaj nemohla uveriť, že som tehotná. Prečo by aj…až na pozitívny tehotenský test a tú druhú vec (if ju nou vot aj mín) som nemala žiadne príznaky. Žiadne “tehotenské” chute, žiadne nevoľnosti, žiadne veľké brucho, nič. 

Takže prvý trimester prebiehal asi takto:

Po zmierení sa s novou skutočnosťou ma (nás) čakalo oznamovanie tejto skutočnosti rodine, priateľom a kolegom. Mnohí si toto “tajomstvo” skrývajú až do 12 týždňa tehotnosti (stať sa vraj môže všeličo) ale my sme si povedali, že toto “všeličo” asi neovplyvníme tým, či to niekomu povieme alebo nie. Samozrejme, nerozbehli sme sa hneď a nepísali statusy na facebooky a pridávali fotky na instagramy ale proste ak si to situácia vyžadovala, neklamali sme. A že tých situácií zrazu bolo :D…Až mi bolo ľúto, že to ani chvíľu tajomstvo nebude. 

Na svete sú tri druhy žien:

• ženy, ktoré odjakživa túžili byť matkami, pretože to je ich celoživotný cieľ
• ženy, ktoré deti nikdy nechcú mať a zďaleka ich obchádzajú a vyhýbajú sa tiež stretnutiam s tehotnými ženami, aby to na nich náhodou “neskočilo”
• a napokon ženy ako ja, ktoré sa ešte necítia na to, aby sa stali matkami, rady si užívajú život, a momentálne vôbec netušia kedy a či vôbec sa na to niekedy budú citiť. Stále hľadajú nejakú výhovorku ako “až po svadbe”, “až keď budeme mať svoj byt” a podobne.