Časť trinásta – …a sme doma!

Po dlhšej odmlke som späť. A rovno vám napíšem, že v tejto časti budem opisovať naše prvé dni so Sabínkou…


Ako to už v rodinách po príchode nového človiečika býva, zavolala som si na prvé dni po príchode z nemocnice na pomoc mamu. Veď kto iný je skúsenejší ak nie ona? Vychovala predsa tri deti, má už dve vnúčatá, tak do tretice to dá. Teraz by som to už spravila inak. 
Niežeby som mamu nechcela volať ale aspoň jeden deň by sme si užili iba my traja. Môj strach, že čo si ja s tým malým stvorením sama doma počnem, bol však taký veľký, že mama prišla ešte v deň ako nás prepustili. Od prvého momentu mi pomáhala ale videla som, že už tiež nemá takú istotu pri starostlivosti o novorodenca. Kúpala vraj naposledy mňa :D. Neskôr som tiež dospela k názoru, že mamy a iné pomocnice vám nemajú prísť pomáhať s bábätkom. To predsa zvládnete aj vy. V pôrodnici to za vás tiež nikto neurobil. Vy potrebujete navariť a upratať. A do toho sa tieto vaše pomocníčky tiež určite s radosťou pustia. A že sme boli pohodlní, po mame prišla ešte svokra a po svokre moja teta na pomoc :D.


Ešte v nemocnici som si dohodla aj stretnutie s laktačnou poradkyňou, ktorá prišla na ďalší deň ku nám domov. Volala som ju kvôli tomu nespustenému mlieku, čo sa medzičasom už stihlo spustiť ale aj tak som mala na ňu nejaké otázky. K jej návšteve poviem len tri veci: 

1. Super, že prišla, poradila mi, zhodnotila, či je všetko s kojením v poriadku, upokojila ma,

2. Zoberte si z rád týchto poradkýň čo sa vám páči, nie všetko, čo povedia musí byť pre vás písmo sväté. Na čo narážam? Nemyslím, si, že dávať bábätku cumlík spôsobí, že nastanú problémy s kojením, a že mám kojiť do 2,5 roka. Ale to je môj názor, ktorý sa mi aj potvrdil,

3. Tieto ženy ovládajú aj nastavenie nosiča či uviazanie šatky. Využite to!…Mne sa otvorili úplne nové možnosti, keďže som zrazu mala voľné ruky.

Okrem iného sme pomaly začali chápať, čo sestrička v pôrodnici myslela tým, že máme temperamentné bábätko. Noci sa zmenili na bdenie a nosenie na rukách, uspávanie trvalo aj vyše hodiny a kúpanie pripomínalo krotenie divej zveri. Jediné, čo sa nám dodnes podarilo zvrátiť, je kúpanie. Všetci nás ubezpečovali, že to, že plače je iba dočasné, a že postupom času sa jej kúpanie začne páčiť. Trvalo však pár dní či týždňov kým sme prišli na to, prečo. Jednoducho bola hladná. Aj keď všetci krútili hlavami, že ju nemôžeme kúpať najedenú lebo jej bude zle a blá blá blá…Nikdy sa nám nepogrckala a začalo sa jej kúpanie páčiť.

Sabínka sa narodila v najväčších horúčavách v lete v roku 2018, a tak bolo veľmi náročné ísť s ňou von na prechádzku. Dokým sme sa ráno vychystali, bolo 9 hodín preč a vonku už pieklo slnko na plné pecky a pieklo až do ôsmej večer, kedy sme už Sabínku ukladali spať. Myslím, že prvýkrát sme s ňou boli vonku na tretí deň od prepustenia z nemocnice. Na polhodinku. Veď už ma išiel doma šľak trafiť, naozaj. A hneď ako horúčavy odozneli, začali sme brázdiť ulice Bratislavy. Ako trojtýždňovú som ju prvýkrát zobrala do MHD-čky a odvtedy sa už dostaneme všade!

Život sa nám rozhodne obrátil naruby. Ja som bola „uväznená“ doma, musela som do seba liať hektolitre tekutín, vyrovnať sa s nedostatkom spánku a neustálou potrebou jesť niečo sladké. So žiadnou z vymenovaných vecí som sa dodnes nezmierila :D. Ale nevadí, človek je tvor silný a časom si zvykne takmer na všetko. A tak to bolo aj u nás. Našli sme si nejaký systém, podelili sme si starostlivosť o domácnosť a o Domka a Harvey mi prvé týždne veľmi pomáhal, takže sme to zvládli. Ale nemyslite si, veľakrát som si aj poplakala, keď som už nevedela prečo to moje dieťa stále plače a prečo sa stále v noci budí (čo robí dodnes ou jé). Takže nevešajte hlavu, šestonedelie je vraj výnimočné obdobie v živote každej ženy, snažte sa užiť si čo najviac bábätko a každú voľnú chvíľu využite na oddych. Naozaj!…Keby som ja vedela, že to dieťa bude časom spať menej a menej (aj v noci)…Tak sa milé čerstvé mamy a otcovia držte!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.