Pár týždňov som naozaj nemohla uveriť, že som tehotná. Prečo by aj…až na pozitívny tehotenský test a tú druhú vec (if ju nou vot aj mín) som nemala žiadne príznaky. Žiadne “tehotenské” chute, žiadne nevoľnosti, žiadne veľké brucho, nič. 

Takže prvý trimester prebiehal asi takto:

Po zmierení sa s novou skutočnosťou ma (nás) čakalo oznamovanie tejto skutočnosti rodine, priateľom a kolegom. Mnohí si toto “tajomstvo” skrývajú až do 12 týždňa tehotnosti (stať sa vraj môže všeličo) ale my sme si povedali, že toto “všeličo” asi neovplyvníme tým, či to niekomu povieme alebo nie. Samozrejme, nerozbehli sme sa hneď a nepísali statusy na facebooky a pridávali fotky na instagramy ale proste ak si to situácia vyžadovala, neklamali sme. A že tých situácií zrazu bolo :D…Až mi bolo ľúto, že to ani chvíľu tajomstvo nebude. 

Na svete sú tri druhy žien:

• ženy, ktoré odjakživa túžili byť matkami, pretože to je ich celoživotný cieľ
• ženy, ktoré deti nikdy nechcú mať a zďaleka ich obchádzajú a vyhýbajú sa tiež stretnutiam s tehotnými ženami, aby to na nich náhodou “neskočilo”
• a napokon ženy ako ja, ktoré sa ešte necítia na to, aby sa stali matkami, rady si užívajú život, a momentálne vôbec netušia kedy a či vôbec sa na to niekedy budú citiť. Stále hľadajú nejakú výhovorku ako “až po svadbe”, “až keď budeme mať svoj byt” a podobne.