Časť deviata – pôrod alebo párty pokračuje

Hneď na úvod tohto pokračovania vás musím upozorniť, že ak sa vám predošlá časť zdala trochu intímna, tak túto ani nečítajte :D. Ako som už minule začala, prijali ma do nemocnice, že teda asi to bude pôrod… Stála som teda na chodbe urgentného príjmu v nočnej košeli s kufrom v ruke a čakala som na sestričku, ktorá ma mala odviesť do pôrodnice (či ako sa volá to oddelenie už ani neviem :D). Zaviedla ma k nejakej doktorke, ktorá začala spisovať papiere o mene dieťaťa a ešte nejaké byrokratické záležitosti a potom ma napojili na monitor, ktorý zachytával kontrakcie aj srdiečko bábätka…

Pokračovať v čítaní

Časť ôsma – pôrod alebo párty začína

Po tých dlhých, pre mňa nekonečných 9 mesiacoch a nosení tých 16 kíl radosti sa už pomaly ale isto blížilo svetlo na konci tunela. Telefón zrazu zvonil častejšie s otázkou: “Už?”, rovnako keď som niekomu volala ja, ozvalo sa na druhom konci: “Už?” a keď som odpovedala “Nie”, vzápätí nasledovala predpoveď termínu pôrodu. Tipy sa však pomaly míňali a pôrod stále nikde. Na kontrole v nemocnici to tiež videli ešte na dlho, a tak som sa objednala 4 dni pred plánovaným pôrodom ešte ku kaderníčke, že teda urobím si radosť lebo bohvie, kedy sa k nej nabližšie dostanem. Ó akú veľkú pravdu som mala!… Upozorňujem, že táto časť bude obsahovať pár intímnych detailov, ktoré nemusia byť každému oku lahodiace…

Pokračovať v čítaní

Časť šiesta – kočík

Ako som minule sľúbila, v tejto časti budem písať o tom, čo všetko bolo potrebné pred príchodom bábätka zaobstarať. Teda, to bol pôvodný plán. Avšak keď som začala písať o kočíku, zistila som, že je toho toľko veľa, že sa v tejto časti budem venovať iba jemu a nabudúce zhrniem ostatné vecičky. Ja ako matka-prvorodička som raz mala veľa informácií, raz málo, a aj preto by som sa teraz pri niektorých veciach rozhodla inak. Vás však chcem tejto chyby ušetriť, a preto nebudem zahmlievať a napíšem vám ako sa veci mali a majú, popíšem moje skúsenosti a tie najlepšie pecky vám hodím do sekcie „Tipy na dobré vychytávky“.

Pokračovať v čítaní

Časť piata – tretí trimester

Posledná fáza tehotenstva zväčša preverí aj silné povahy. Ja som si myslela, že som silná, (veď mi pribudlo 16 kíl) ale prišli srandy ako chodenie na záchod 2x v noci (a ani nahováranie si v posteli, že to vydržím do rána nepomáhalo), a keď už som na ten záchod išla, zistila som, že moje ruky sa asi strojnásobili. Cez deň sa síce vždy vrátili do takmer pôvodného stavu, no aj tak to bolo veľmi nepríjemné. Obrúčku som nevedela dať dole žiadnym z youtube-ových návodov, a tak som si to s ňou nakoniec aj odrodila.

Pokračovať v čítaní

Časť štvrtá – rob, čo chceš alebo druhý trimester

Druhý trimester sa nazýva aj najlepším. Tie, ktoré sa v prvom trimestri často pozerali do záchodovej misy, by sa už mali cítiť lepšie, malo by vám opäť začať chutiť jesť, ak sa rozhodnete cestovať, tak tento trimester je ten správny a mali by ste si naplno užívať svoje rastúce bruško. 

Pokračovať v čítaní

Časť tretia – prijatie novej skutočnosti alebo prvý trimester

Pár týždňov som naozaj nemohla uveriť, že som tehotná. Prečo by aj…až na pozitívny tehotenský test a tú druhú vec (if ju nou vot aj mín) som nemala žiadne príznaky. Žiadne “tehotenské” chute, žiadne nevoľnosti, žiadne veľké brucho, nič. 

Takže prvý trimester prebiehal asi takto:

Pokračovať v čítaní

Časť druhá – oznámenie

Po zmierení sa s novou skutočnosťou ma (nás) čakalo oznamovanie tejto skutočnosti rodine, priateľom a kolegom. Mnohí si toto “tajomstvo” skrývajú až do 12 týždňa tehotnosti (stať sa vraj môže všeličo) ale my sme si povedali, že toto “všeličo” asi neovplyvníme tým, či to niekomu povieme alebo nie. Samozrejme, nerozbehli sme sa hneď a nepísali statusy na facebooky a pridávali fotky na instagramy ale proste ak si to situácia vyžadovala, neklamali sme. A že tých situácií zrazu bolo :D…Až mi bolo ľúto, že to ani chvíľu tajomstvo nebude. 

Pokračovať v čítaní

Časť prvá – precitnutie

Na svete sú tri druhy žien:

  • ženy, ktoré odjakživa túžili byť matkami, pretože to je ich celoživotný cieľ
  • ženy, ktoré deti nikdy nechcú mať a zďaleka ich obchádzajú a vyhýbajú sa tiež stretnutiam s tehotnými ženami, aby to na nich náhodou “neskočilo”
  • a napokon ženy ako ja, ktoré sa ešte necítia na to, aby sa stali matkami, rady si užívajú život, a momentálne vôbec netušia kedy a či vôbec sa na to niekedy budú citiť. Stále hľadajú nejakú výhovorku ako “až po svadbe”, “až keď budeme mať svoj byt” a podobne.
Pokračovať v čítaní