Časť tretia – prijatie novej skutočnosti alebo prvý trimester

Pár týždňov som naozaj nemohla uveriť, že som tehotná. Prečo by aj…až na pozitívny tehotenský test a tú druhú vec (if ju nou vot aj mín) som nemala žiadne príznaky. Žiadne “tehotenské” chute, žiadne nevoľnosti, žiadne veľké brucho, nič. 

Takže prvý trimester prebiehal asi takto:

Po zžití sa s faktom, že som definitívne tehotná, som bola veľmi zvedavá, ako to tehotenstvo vlastne bude vyzerať. Kedy mi začne rásť brucho, či mi bude zle, ako sa mi zmenia chute a čo všetko sa v mojom tele a živote zmení.

Prvý trimester mi však toho až tak veľa nezmenil. Brucho narástlo iba v mojej mysli, (sorry za tú neupratanú kúpeľňu ale lepšiu fotku som nenašla)

zvracanie ma chvalabohu obišlo, a nebyť večernej únavy a niekedy neschopnosti čokoľvek zjesť, ani by som nevedela, že som tehotná. Divné chute sa tiež nedostavili, a tak sa mi ten začiatok tehotenstva zdal akýsi nedramatický. Toľko k zmenám na mojom tele.

Čo sa týka ostatných zmien, tak milou zmenou bol asi neobmedzený počet P-čok v práci, čo som nevedela. Fajn vec, keďže ich naozaj potrebujete pri kontrolách u doktora, ku ktorému budete chodiť ako na klavír. (A na ten som chodila ďalej tiež ale o tom inokedy :D). Tiež som vyfasovala tehotenskú knižku, ktorej som nedávala šance, že ju do pôrodu nestratím ale nakoniec som to ustála. A patrili sme aj medzi tých šťastných rodičov, ktorým už v 12 tt doktorka povedala, že to vyzerá na dievčatko :).

Kávu nepijem, keďže si myslím, že na mňa nemá žiadne účinky okrem laxatívnych, takže toto išlo tiež mimo mňa, akurát tie víkendové večery v meste akosi stratili šťavu 😀

Tak som si sem tam skočila na kontrolu k svojej gynekologičke a ďalej som si žila svoj pracovný a súkromný život bez výrazných obmedzení. 

Jaaaj a jasné…občas som túto moju „poľahčujúcu okolnosť“ neváhala použiť pred Harveym, keď ma napríklad nútil šľapať na Kolibu alebo si vymyslel podobné fyzicky náročné aktivity 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.