Časť pätnásta – O Vianociach alebo ako som dospela

Pôvodne som chcela písať na úplne inú tému ale keďže sme tu nedávno mali (údajne) najkrajšie sviatky roku, zmenila som názor. Vianoce s bábätkom totiž už nikdy nebudú ako tie, ktoré ste zažili predtým. Neveríte? Skúste si prečítať nasledujúce riadky…

Vianoce som odmalička milovala. Také to príjemné napätie, či bude pod stromčekom to, čo som si vysnívala, či sa budú mojim blízkym páčiť darčeky, ktoré som im kúpila a potom tie koledy doma a maminých milión druhov koláčov, z ktorých som aj tak vždy vyjedala len asi tri druhy a zvyšok sme povinne museli dojedať pomaly do februára :D. Každý rok som mala pocit, že som sa premenila na 10-ročné dieťa, a že všetko, čo sa okolo mňa chystá, sa chystá pre mňa, pre moje potešenie. Viem, znie to trocha egoisticky ale vysvetlím. Jednoducho som mala (a stále mám) z mojej mamy pocit, že robí všetko tak, aby som sa tešila presne tak, ako keď som bola malá. Aby tie Vianoce boli pre nás tým najkrajším dňom v roku, a tiež, aby nás tak trochu spojili. A myslím, že sa jej to darí na výbornú!

Prelomové boli pre mňa Vianoce 2017. Nielenže som ich prvýkrát netrávila doma ale zároveň som už bola tehotná a uvedomovala som si, že už nikdy nebudem tráviť Vianoce ako dieťa, pretože už od najbližšieho roka preberiem na seba úlohu mamy a ja budem tá, ktorá sa bude snažiť vytvoriť tú najkrajšiu vianočnú atmosféru pre svoje dieťa a svoju rodinu.

Skôr, než vám opíšem, ako prebiehali naše prvé a druhé Vianoce, nedá mi nezastaviť sa pri téme „Nákup vianočných darčekov“. Chvalabohu, už pár rokov s Harveym razíme teóriu malých skromných darčekov, takže tým sa mi celá situácia podstatne zjednodušila. Tiež som objavila čaro internetu a podstatnú časť darčekov som vyriešila práve cez internet (a snažím sa zabudnúť ako som na jeden darček čakala ešte po Vianociach a on si spokojne ležal na pošte bez toho, aby sa niekto unúval mi vhodiť do schránky žltý lístok). Bohužiaľ, neskôr prišiel rad aj na také darčeky, kvôli ktorým som musela vyraziť do obchodného centra. Niežeby to bol pre mňa nejaký trest ale…svojím spôsobom aj áno. Nakupovanie mám rada. No odkedy mám pri sebe aj „novú posilu“, je to trošičku o niečom inom. Konkrétne minulé Vianoce nemala Sabínka v tom čase ešte ani 5 mesiacov. A čo také dieťa…Nesedí, nechodí, kojí sa…Tak ale to pre mňa nemohla byť prekážka. Tak som zobrala kočík aj dieťa a išli sme. Polovicu nákupného času som v jednej ruke držala dieťa, v druhej kočík a v tretej nákup :D. Pomedzi to ešte kojiť a prepočítavať, kedy pôjde spať, pretože vnútri by za žiadnych okolností nezaspala. Takže som si povedala nikdy viac.

A teraz k tým Vianociam. Prvé Vianoce s bábätkom som si predstavovala v úzkom kruhu. Iba ja, Harvey a Sabínka (a Domko samozrejme). Chcela som si naplno užiť so Sabínkou jej prvé Vianoce. Áno, viem, že ich ešte nevnímala, pretože v tom čase mala iba necelých 5 mesiacov ale ja áno a chcela som si to pamätať navždy. Preto som sa zdráhala tráviť ich mimo domu, kde nebudem môcť na všetko dohliadať a nebudem tým pravým tvorcom Vianoc ale iba ich účastníkom. Nakoniec sme sa však rozhodli, že ich strávime u Harveyho rodičov. Je pravda, že Sabínka mi v tom čase dávala dosť zabrať (hlavne v noci) a to, že som vo finále nemusela chystať štedrovečerné jedlo asi tiež dosť zavážilo, a tak sme teda všetci traja (štyria) boli hosťami a ja som prvýkrát nahliadla do toho, ako sa Vianoce slávia v inej rodine. Sabínke sme obliekli krásne šaty, urobili sme si krásne fotky a tešili sme sa, že sme sa všetci pričinili o to, aby mala svoje prvé Vianoce naozaj krásne. Týmto všetkým zúčastneným ešte raz ďakujem.

Tento rok bol v nakupovaní veľmi podobný, akurát sa na mňa zvyšujú požiadavky, pretože každý člen rodiny už nečaká odo mňa iba radu, čo kúpiť Harveymu, (čo každý rok netuším ani ja) ale najmä čo kúpiť Sabínke. Preto si dávam do budúcich Vianoc predsavzatie, že si to začnem písať skôr než sa ma niekto opýta (opovážte sa skôr ako v decembri! :D). Ale aby som sa vrátila k meritu veci. Darčeky sa riešili viacmenej osobne, iba zopár sme kúpili cez internet, nákupy so Sabínkou boli však o niečo iné. Už chodí, nekojí sa, spí iba raz za deň…Jeden by si myslel, že to teda bolo jednoduchšie. No, ako sa to vezme. Nákupné centrá totiž na tieto maličké deti nezabúdajú, a potom nás na polhodinu zablokuje niečo takéto:

Jasné, je to milé, len keď si spotená ako prasa, máš milión tašiek, kočík (lebo veď dlhá cesta a zároveň tam môžeš napchať aj časť nákupov) tak ti to až tak super nepríde. Ale nevadí, zvládli sme aj tento rok. Obávam sa, že bude horšie. Zatiaľ sa mi ešte o zem nehodila :D.

Tieto (druhé) Vianoce som tiež chcela sláviť u nás doma. A všetko tomu aj nasvedčovalo. Ale čím viac sme sa o tom s Harveym (ne)rozprávali, tým ma nahlodávali pochybnosti. Myslím, že rozhodnutie prišlo vo chvíli, keď som si uvedomila, ako po štedrej večeri prídu k mame domov obaja moji súrodenci s rodinami a budú sa spievať koledy a ja budem niekde úplne inde a „sama“. Povedala som si teda, že ukážem Sabínke ako vyzerajú Vianoce, ktoré si pamätám odjakživa a išli sme na Vianoce k mojej mame. Bola som veľmi zvedavá, ako sa jej budú páčiť darčeky, ako si ich bude rozbaľovať a aká bude prekvapená a viete čo? Nič :D. Jediné, čo ju zaujímalo bol ten zvonček, ktorým mama zazvonila, aby nás zavolala k stromčeku :D. Darčekov bolo asi tak milión, a preto by som aj touto cestou chcela poprosiť všetkých členov rodiny, ktorí toto budú čítať, aby nabudúce s kľudným svedomím kúpili iba jeden darček. Naozaj to stačí :).

A čo dodať na záver? Asi, že Vianoce budú pre vás každý rok také, aké si ich urobíte. A je jedno kde ste a s kým ste. Dôležité je, ako sa tam cítite. Prvýkrát som si tento rok naplno uvedomila, že „šťastné a veselé“ by nemali byť len fráza. Vianoce také majú byť. Stres a hádky si nechajme na iný deň v roku. Tento jediný si nenechajme nikým a ničím pokaziť. Vnímajme ho tak, ako keď sme boli deti. Tešme sa tak, ako keď sme boli deti. Takže odkedy mám titul mama, ktorý zo mňa urobil (spolu)tvorcu Sabinkiných Vianoc, dávam si záležať na tom, aby boli pre ňu naozaj ŠŤASTNÉ A VESELÉ!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.