Časť štrnásta – máme kontaktné dieťa alebo ako ma nosič zachránil

Téma nosenia detí, špeciálne novorodencov pomaly ešte v pôrodnici je v dnešnej dobe veľmi aktuálna. Naše mamy a staré mamy krútia hlavami, boja sa o deti, či sa im nepokazí chrbtica, nestŕpnu nohy, nezadusia sa…Na druhej strane matky, ktoré si ani nekúpia kočík a celé dni nosia deti uviazané v šatke či nosiči (prisahám jednu tehotnú som to počula hovoriť). Sto ľudí, sto názorov. Ja som asi niekde v strede týchto dvoch skupín. Ak vás zaujíma, ako som začala nosiť, v čom som začala nosiť ako často a podobne, čítajte ďalej…

O nosení detí som sa niečo viac dozvedela až počas tehotenstva. Mala som vo svojom okolí zopár bábätiek, tak som zisťovala, aký majú k noseniu postoj ich mamy. Niektoré kladný, niektoré nie. Zisťovala som, v čom dieťa nosia a prečo. Dočítala som sa, že existuju ergonomické a neergonomické nosiče. A tu sa trošku zastavím, pretože si myslím, že je to naozaj dôležité vedieť. Aký je v nich rozdiel? Ergonomické nosiče nie sú žiadne „klokanky“, kde dieťa väčšinou doslova visí za rozkrok a je otočené tvárou od nosiaceho. Naopak dieťa je otočené tvárou k nosiacemu a má nožičky uložené do tvaru písmena M. Naozaj to pre dieťa musí byť pohodlnejšie. Ja som si teda po zvážení všetkých pre a proti nakoniec od kolegyne požičala nosič Manduca a ešte jeden, ale ten som vôbec nepoužila a úplne som zabudla jeho názov. Neskôr som dostala ešte šatku z Lidla a cítila som sa pripravená :D.

Po narodení Sabínky som zistila, že ak chcem začať aspoň čiastočne doma fungovať, musím určite siahnuť po nejakom „nosiacom zariadení“. Sabínka bola a je totiž veľmi kontaktné dieťa. Rada sa nosí na rukách a potrebuje cítiť moju a Harveyho blízkosť. Začala som teda viazať tú šatku. Najskôr s plyšákom (pre istotu :D). Preštudovala som návod na obale, návod na youtube, ale teda aj tak sa mi to nejako nezdalo. Hlavne, že som stíhala nechty nalakovať :D.

Sabínku som sa odhodlala do šatky dať až s pomocou laktačnej poradkyne, ktorá ma zasvätila do tajov nosenia. Zrazu som zistila, že šatka, ktorú mám nie je celkom vhodná, a že Sabínku do šatky zrejme sama nikdy nedostanem (pretože teda na toto ja trpezlivosť nemám :D). Potom sme vyskúšali aj manducu, a to bol teda rozdiel! Hopky šupky a Sabínka už v ňom zaspávala. A zvládla som to aj sama! V ten deň som prvýkrát varila. So Sabínkou v nosiči. Spala v ňom 2 hodiny tuším. A ja som zrazu nevedela, čo s voľným časom :D. Nosenie si obľúbil aj Harvey, a tak sa zrazu Sabínka s nami ocitla pri venčení Domka alebo na nákupoch na tržnici.

Časom sa však zo mňa stala náročná nosnica :D. Manduca nebola pre mňa príliš pohodlná. Je to skôr tvrdší nosič. Harveymu to však vyhovovalo. Ja som sa však začala obzerať po niečom inom. A udrel mi do očí krásny nosič slovenskej značky Rischino. Mäkkučký ako šatka, v krásnej neutrálnej sivej farbe. Také niečo som hľadala! Vybrala som sa do predajne Icarry v Bratislave (ktorá už bohužiaľ neexistuje), kde mi ochotne pomohli s vyskúšaním a nastavením a tiež mi ho za poplatok zapožičali na týždeň domov. Hneď som si ho zamilovala a po týždni som si išla kúpiť svoj vlastný. A čo vám tu budem ďalej básniť. Nosím v ňom Sabínku dodnes. Ideálny na uspatie, ideálny do terénu, ideálny na prekonanie choroby či inej nepohody. Vrelo odporúčam.

Sabínka rastie ako z vody a momentálne stojím pred otázkou, ako dlho ešte budem môcť nosiť? Mám pocit, že nosič už začína byť malý a Sabínka už viac a viac chodí sama, takže ho už asi ani nebudeme potrebovať. Áno, je možnosť zakúpiť ešte väčší avšak neviem nakoľko ho ešte využijeme, takže všetko ukáže až čas…Ktovie, možno bude o chvíľu na predaj ak náhodou niekto budete mať záujem :).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.