Časť sedemnásta – Príkrmy alebo Prosím, papaj!

Jedlo. Potreba jesť. Jedna z najzákladnejších potrieb človeka, ktorá sa zdá taká prirodzená. A predsa to niekedy môže byť kríž. Tak to bolo bohužiaľ aj v našom prípade…

Je všeobecne známe, že kojené (zámerne nepoužívam slovo „dojčené“, lebo sa mi nepáči) deti by sa mali začať prikrmovať od ukončeného 6. mesiaca a nekojené od ukončeného 4. mesiaca. Zdalo sa mi to také ľahké. S kojením som po prvotnom nemocničnom strese, chvalabohu, problémy nemala a rovnako som si to predstavovala aj s prvými príkrmami. Trošku som však dostala „facku“, keď mi doktorka na jednej z poradní povedala, že mám začať prikrmovať už od 4. mesiaca. Respektíve začať dávať ochutnávať. Zdalo sa mi to skoro, ale keďže naša pediatrička má moju úplnú dôveru, nemala som prečo to odkladať.

Nastal teda deň, kedy Sabínka ukončila 4. mesiac a ja som jej po porade so skúsenejšou matkou pripravila ako úplne prvý chod cuketu. Možno sa čudujete, lebo bežne sa začína s mrkvou ale mne dávalo zmysel dať jej niečo menej sladké, aby si na sladké hneď nezvykla. A hádajte čo? Vyprdla sa mi na to :D. Trošku oblizla ale inak len vypľúvala. Nevadí, hovorila som si, veď také sú všetky začiatky. No, nie sú. Všetky deti kamarátov a známych, ktoré sa narodili po Sabínke jedli všetko hneď od začiatku :(. Ale nevadí, bola som odhodlaná bojovať a každé jedlo som jej dávala tri dni ochutnávať (rozumej každý deň som jej varila čerstvé, nedávala som jej trojdňové jedlo), aby si zvykla a postupne som pridávala ďalšie a ďalšie, skúšala rôzne kombinácie ale výsledok bol stále rovnaký. Zjedla maximálne 5 lyžičiek. Zo začiatku som jedlo vážila, aby som vedela, koľko zjedla ale neskôr som prestala, pretože som z toho bola viac a viac smutná. Výsledky boli totiž 20-50 gramov. Jediný aký taký krátkodobý úspech som zaznamenala pri špenáte (ktorý mimochodom teraz vôbec nechce :D), ktorého zjedla hádam aj 80 gramov v čase keď mala asi 8 mesiacov. Jedlo som mixovala ponorným mixérom a neskôr som si zaobstarala toľko ospevovaný Avent mixér 2v1. Je to dobrá pomôcka, akurát ja som ho začala používať už dosť neskoro, keď už nebolo treba Sabínke jedlo mixovať ale stačilo popučiť a tiež vidím ako nevýhodu umývanie. Do našej mini kuchyne sa umývačka nevošla a poviem vám, to ručné umývanie mixéru každý deň mi dávalo zabrať. Tak som sa ho asi po polroku zbavila 😀

Zaviedli sme tiež večerné kaše, kde sme s Harveym skákali dva metre keď zjedla 10 lyžičiek. A keď sme už pri tých kašiach, ak vás náhodou zaujíma, aké kaše. Tak vyzeralo to tak, že najprv som začala ryžovou. Samozrejme, chcela som si ju pripraviť doma z rozvarenej ryže. Aj sa mi to podarilo, ale veľmi rýchlo som pochopila, že s varením kaše sa mi nechce každý večer zabiť toľko času a hľadala som alternatívy. A našla som. Nechcela som žiadnu kašu, v ktorej je niečo, čo tam byť nemusí. Pýtate sa čo? Pozrite si zloženie. Takmer v každej detskej kaši je palmový tuk alebo cukor. Naozaj to tým deťom treba? Ja myslím, že nie. Našla som teda kaše, v ktorých nebolo nič, čo by ma vyrušovalo a v podstate sme pri nich ostali až doteraz. Papáme teda najmä kaše od značky Ravita. Ryžová, ovsená a kukuričná sú favoriti :). V poslednej dobe som ich však nejako ťažšie zháňala v kamenných obchodoch a zistila som, že celkom dobrou náhradou sú aj tieto kaše z DM-ky. Teraz sa predpokladám niektorí zhrozíte (rovnako ako aj niektorí členovia našej rodiny či známych), že čo som to za biomatku, keď chúďaťu dieťaťu dávam takéto niečo, že to nemá chuť a milión ďalších dôvodov. Ja však mám iný názor. Od malička jej to chutí, tak prečo to meniť? Nebojte sa, ten cukor jej neutečie. Hlavne, ak bude po mne, ha ha ha :D. Ale samozrejme, časom sa to vyvíjalo a pridávala som do kaše kúsok masla a buď ovocie alebo ovocnú výživu, pričom sme zostali vlastne dodnes. A vo vážnych krízach nás vedia zachrániť aj ovsené vločky rozvarené vo vode :). Na záver k týmto kašiam ešte dodám, že Sabínke dávam výlučne nemliečne kaše. Dôvod? Spočiatku to bolo tým, že som ju kojila a nechcela som jej dávať zbytočne umelé mlieko a zarábať kašu s mojím mliekom som si nevedela predstaviť, pretože jediná účinná odsávačka bola Sabínka :D. A teraz už síce nekojím ale príde mi to už veľa mlieka, keďže po kaši má ešte pred spaním mlieko vo fľaške.

Ale späť k nášmu boju. Pri každej poradni som vyplakávala doktorke, že už neviem, čo mám robiť, že som zúfalá. Jej rada bola však vždy rovnaká: „Stále skúšajte.“ Do ovocia som vkladala viac nádeje ako do zeleniny a mäsa ale ani to nebola žiadna sláva. Potom som začala skúšať aj kupované výživy, a tam som zbadala trošku zvýšený apetít. Predovšetkým túto mala veľmi obľúbenú:

A tak som mala aspoň akú takú záchranu pred umretím od hladu. Keďže je v nej aj ovocie aj zelenina, dala sa použiť aj ako obed, desiata či olovrant :D. Ale nie, samozrejme, že kojenie vyhrávalo na plnej čiare. Neskôr mi však doktorka nasadila chrobáka do hlavy, pretože povedala, že mám prestať kojiť cez deň, že potom Sabínka začne jesť, pretože doteraz sa vraj spoliehala na mlieko. Nevedela som si to predstaviť. Čo ju mám nechať o hlade? Veď mi už naozaj nič nebude jesť. Ale keďže som bola už naozaj zúfalá, začala som postupne skúšať a obmedzovať a trvalo to asi mesiac a jedného dňa akoby uťal a ona zjedla celú babkinu polievku! Naozaj to bolo tak! Bol to zázrak! No dobre, myslím, že tajomstvom úspechu mohla byť soľ a vegeta, ktorou babka nešetrí, ale účel svätí prostriedky ako sa hovorí :). A od toho dňa začala Sabínka celkom pekne papať. Aj jedlá bez soli a vegety :D. Takže, ak sú medzi vami nejaké zúfalky ako som bola aj ja, nezúfajte, všetko je možné! Amen.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *