Časť dvadsiata druhá – Prosím spinkaj (2.časť a snáď aj posledná :D)

Keď som písala prvú časť tohto článku, ani som len netušila, že druhú časť budem písať tak skoro. Môj pôvodný plán bol napísať druhú časť vtedy, keď Sabínka začne spávať celé noci. A to v mojich predstavách bolo tak najskôr o rok. Ako sa však hovorí: „Človek mieni…“ a Sabínka od tohtoročnej Veľkej noci spí celé noci. Ale ako sme sa k tomu dostali sa dočítate nižšie…

Predchádzajúci článok som ukončila tým, že som teda v nádeji na dlhšie noci Sabínku „odstavila“ v 15 mesiacoch. Následne som stála pred rozhodnutím, že aké mlieko jej idem ponúknuť ako náhradu. Keďže dovtedy nemala žiadne umelé mlieko, bolo to o niečo ťažšie. V pôrodnici ochutnala Bebu ale keď som jej ho raz spravila doma, nechcela to piť. Potom na mňa niekde „vyskočilo“ mlieko Kendamil. Hneď ma zaujalo, pretože malo výborné zloženie bez všelijakých blbostí, ktoré mnohé dojčenské mlieka obsahujú. A navyše chutilo a voňalo ako naozajstné plnotučné mlieko. A chutilo na prvý šup aj Sabínke. Ale nezmenilo sa nič. Akurát som si sťažila nočné uspávanie. Bolo treba chystať mlieko, pri ktorom však nezaspala, a teda nás s Harveym čakala „striedačka“ nosenia na rukách.

Takéto večerné nosenie sme praktikovali asi do 18 mesiacov, kedy som už naozaj prestala vládať, a tak som si to uľahčila tým, že som si s ňou sadla na posteľ, držala som ju v náručí a hojdala sa s ňou posediačky až kým nezaspala, a potom som ju preložila do postieľky. V noci sa však stále budila na mlieko (ktoré sme medzičasom už nahradili plnotučným kravským) alebo na niečo iné a potrebovala sa buď nosiť na rukách alebo hojdať v kresle. Pritom sme vždy tŕpli, či sa po položení do postieľky nezobudí.

Neskôr sa mi ju už nechcelo prekladať do postieľky, keďže po prvom mlieku už bolo veľmi otázne, či preloženie do postieľky ešte zvládne, a tak spávala s nami v posteli. Zmenilo sa tiež postupne aj večerné uspávanie. Zrazu „stačilo“ pri nej ležať a spievať jej. Síce to trvá (áno, stále sme pri tom) aj hodinu ale cítim sa ako víťaz, že sme to dopracovali až sem :).

Takto sme fungovali celkom dlho. Medzičasom sa Sabínka v 21 mesiacoch super rýchlo odplienkovala (o tom vám tiež raz napíšem), a to nám pridalo nejaké nočné budenia na cikanie. A takto sme pokračovali ešte asi pol roka, kedy som začala mať obavu, že Sabínka pije priveľa mlieka. Keď boli „zlé noci“, bola schopná od večera do rána vypiť aj liter a pol mlieka! A to sa mi na taký malý žalúdok zdalo naozaj priveľa. Konzultovali sme to s doktorkou, ktorá povedala, že by sme to mali obmedziť, ale že to nie je vyslovene škodlivé.

Už ani neviem kto mi poradil dávať v noci namiesto mlieka čaj. V minulosti som to už párkrát neúspešne skúšala, ale teda dala som tomu ešte šancu. Nešlo to však inak ako s medom (predstavte si toho smajlíka, ktorý si zakrýva oči). A tak sme si fičali na čajíku až do osudného večera.

Tento rok sme na Veľkú noc išli do Banskej Štiavnice. Pred spaním sme štandardne nachystali čaj s medom, ktorý bolo treba v noci iba prihriať a podať Sabínke. A ona sa zobudila, vycikala sa a spala ďalej až do rána! Ráno som celá zošokovaná premýšľala, čo sme spravili inak a veľmi som chcela, aby sa to zopakovalo :D. A ďalšiu noc sa to stalo znova a znova aj celé dva týždne, čo sme tam boli. Bol to zázrak a vykúpenie zároveň. Síce tam predsa len bolo to jedno budenie ale to nerátam, pretože keď pred spaním vypije 300 ml mlieka a niekedy aj viac, musí sa zobudiť a vycikať.

Potom sme sa vrátili domov a ja som tŕpla, čo bude. Predsa len iné prostredie, čo ak sa to všetko vráti do starých koľají? A predstavte si, FUNGOVALO TO! A funguje doteraz! (klop, klop, klop)

A čo je záver tohto všetkého? Že touto mojou skúsenosťou som sa len utvrdila v tom, že je naozaj pravda, že deti do toho musia dorásť, aby prespali noc. Nedá sa ich prinútiť… Je to len na nás rodičoch, ako túto skutočnosť prijmeme. Či sa rozhodneme s ňou bojovať, alebo ju prijať. My sme sa s tým aj napriek nejakým pokusom o „nastavenie spánku“ zmierili. Čakali sme dva roky a trištvrte… Dúfam, že som vám týmto článkom dodala nádej, že raz to príde, prípadne dala tip na nejaké nové „triky“, ktoré ste ešte neskúšali. Tak vám prajem už len dobré noci :).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *